Ďaľší Con za nami. SFG delegácia sa ho zúčastnila v rôznej dĺžke ( Marsel – piatok, sobota, Joseph – všetky 3 dni, Feky, Namuras a moja maličkosť- sobota, R@100 a iní guidisti v mne bližšie nešpecifikovateľnom čase, ale boli tam, videla som ich! ) Naša trojka – Feky, Nam a ja sme si prišli užiť celú sobotu, teda sme naklusali do nitrianskeho Agroinštitútu hneď ráno, aby nám z bohatého programu nič neušlo. Prekvapenie na seba nedalo dlho čakať – predstavte si každý dostal ku vstupenke fľašu minerálky zdarma – no nie je to milé?
Ehm, teda späť k téme. FUTURAMA!!! S týmto bojovným pokrikom sme sa vydali naprieč mnohými zákutiami a úzkymi schodišťami (btw, nie sú náhodou na všetkých conoch úzke schodištia?) hľadať príslušnú miestnosť a na otázku kde by ju úbohí stratení guidisti asi našli, sme dostali úplne logickú odpoveď, v čajovni, v učebni P. Ale keďže guidisti už vedia, že čajovne majú pozoruhodnú morfickú rezonanciu a dokážu bez úhony existovať v akejkoľvek miestnosti, vyrazili sme. Mali sme ešte čas, nuž sme ho využili tak dobre ako len guidista môže: pri Brložisku ( super názov!) bolo vyčlenené miesto na hranie spoločenských hier a už asi viete na čo narážam… Teda sa musím priznať, že som moje slávne UNO zabudla, no hrdinkou galaxie Pegasus sa stala Namuras, ktorá Harryho Pottera vymenila za Supermana, nuž proti gustu, žiaden dišputát:). Stihli sme zopár partičiek, no predsa len sme sa došli dozvedieť aj niečo iné, ako že na miesto jednej sovy, je šesť kryptonitov.
Prednáška v čajovni – to znie veľmi príjemne, až na to, že v tej milej čajovni to vôbec nevizeralo, že sa tu má nejaká prednáška konať. Bolo tu síce narváno, no všetci sa tvárili štýlom: “sme v čajovni” a nie “čakáme na prednášku”. Tak sme sa usadili úplne vpredu na koberček a čakali sme čo sa bude diať. Atmosféru vedľa nás spríjemňovala divá žienka, ktorá za sprievodu bližšie nešpecifikovateľného strunového nástroja (bola to gitara?) spievala dávno zabudnuté melódie ( rozumej starobylé, nie tie z minulej superstar). Sedenie bolo fajn, ale aAD 1 prednášajúci nebol v dohľade a AD 2 ani nikto kto by sa zaujímal o naše skromné objednávky. Nad týmito závažnými skutočnosťami sme rozmýšlali asi dosť nahlas, pretože spievajúca divožienka sa ponúkla, že nám prinesie, čo nám hrdlo ráči. Doteraz neviem, či to bolo náplňou jej práce, pretože okrem nás som ju nevidela obsluhovať nikoho iného.
Teda po dobrej štvrť hodine sa zjavil týpek s otázkou, či je tu niekto na tú Futuramu. Mne preblesklo hlavou, že je to asi niekto, komu sa už nechce čakať a skúša či dotyčný prednášajúci vôbec existuje. Namuras, ale neriešila v metafyzickej rovine. Ráznym vyhlásením, že určite! zmarila týpkovi plány vykašlať sa na prednášku a ona sa konečne začala. Po obligátnej antimodlidbe k windowsu nám týpek povedal pár viet a pustil určité 3 diely z našeho obľúbeného seriálu. Kto uhádne aké, dostane hašlerku!!!………….. Áno, áno, hádate správne. Bol to Pilot, Roswell a Where no fan has gone before. I keď mám určité nepodložené podozrenie, že väčšina prítomných tieto inkriminované epky videla viac než je zdravé, smiali sa, akoby ich videli prvý-krát. Nuž, kvalita je kvalita.
Za účelom návštevy prednášky o Doctorovi Who sme sa dozvedeli o existencii revolučej metódy písania tzv. nanofikcie. Po niekoľkých stručných informáciách ako, prečo a hlavne koľko písmen to má obsahovať (55) sa Namuras odvážne pustila do súboja s ďalším šikovným scifistom, že kto skôr preloží nanofikciu v angličtine do našej krásnej slovenčiny, ale za podmienky zachovania počtu slov. Typnite si kto vyhral. Určite ste neváhali ani sekundu. Exemplár sa nám bohužiaľ nepodarilo uchovať.
Doctor Who a jeho argumenty zjavne neboli dosť silné, pretože guidisti sa vybrali na obedík. Neverili by ste, aké ťažké bolo v sobotňajšej Nitre nájsť nejaký slušný, alebo skôr otvorený podnik pri Agroinštitúte. Našli sme ho až hlboko v centre mesta na pešej zóne a bol až tak ďaleko, že som cestou prišla o opätok a ja že prečo mi topánky klopkajú na striedačku raz áno raz nie. Dvojchodový obed štýlom 3P, rozumej polievka, palacinky, pizza sa u nás obmieňal v rôznych variantoch k našej spokojnosti. Obedu sme sa zúčastnili štyria, nakoľko Josepha som vlastne celý deň nevidela papať. Možno prišiel na spôsob, ako nebyť na cone zaťažovaný niečím takým vzdialeným od SF ako je prísun živín. Pri obede sme sa pokúšali rezancami napodobniť Zoidbergové anatomické zvláštnosti a mimo iného sme aj preberali originálny prístup prednášajúcich ku svojím prednáškam na tomto cone. Prišli sme k záveru, že tento con bol skôr o upevňovaní fandomu a pokecaní si s priateľmi.
Dobre napapaní, Marsel si dal dokonca ešte aj zmrzku, sme sa vrátili na con. Nestihli sme už Vrbenskú ani Kantúrka, no zaujal nás nadpis Výlet s filmovou hudbou. Samotná prednáška nás zaujala, teda ako koho, od pár sekúnd, po pár minút. Vyriešili sme to presunutím sa do klimatizovanej kinosály, kde náš “starý známy” futuramovský prednášateľ púšťal ďalší Groenigov sitkom, teda Simpsonovcov. Tematika bola Homer Simpson, dokonalý hrdina. Štvrtina nášho tandemu (Marsel) išla neskôr na Horúce novinky o Star Treku v réžii Josepha. Zbytok zostal a rozhodne neoľutoval, pretože pán Ondrej Neff sa rozhovoril o svojej Arkádii z nečakane (aspoň pre mňa) sociálno-vedeckého hľadiska. Svoju pútavú reč doplnil ku koncu aj veľmi podnetnými a uveriteľnými vizualizáciami postupného osídľovania mesačného povrchu. Bravó, pán Neff!!! Môj osobný vrchol conu.
Štastne sme sa zase všetci stretli na prednáške od týpka zo scifi.sk, veľkého fanúšika Babylonu 5. Jeho prednáška sa týkala všemožných informácii, stále populárnejších videodenníkov a špekulácii o najnovšom počine zo sveta B5, teda o Stratených príbehoch. Tak zapáleného fanúšika – prednášateľa som už dlho nevidela(teda okrem guidistov:). Radosť bola na to jeho nadšenie pozerať, počúvať s akou láskou hovorí o tom “svojom” seriáli.
Keďže najobľúbenejším miestom každého conu je bar, sadli sme si na kofolku do príjemných mäkkučkých kresiel ( na prednáške B5 bolo tak narváno, že podaktorí z nás celú tú hodinu presedeli na zemi.), kde nás zrazu sedelo osem. Padli hlášky typu, tá kurzíva je zlá! týkajúce sa loga SFG na tričku a iné perly ducha. Po načatí sójovej tyčinky sme si zahrali rachotiacu sedmu, ehm pardón SuperUNOman a ani nevieme ako, už sme sa lúčili s Marselom. Dôvodom našej nevedomosti bola zelená dodávka, ktorá bola zaparkovaná rovno pred vchodom na con. Zadné dvere mala otvorené, vnútri bola obrazovka a oproti nej asi vo vzdialenosti 1 metra stáli dvaja týpci s bielymi ovládačmi a čuduj sa svete – oni hrali virtuálny tenis, teda aspoň tak vizerali, keď sa tými ovládačmi oháňali ako diví. Tak vidíte….”The future is now!”….
Posledným oficiálnym bodom našej návštevy mala byť prednáška kinemáckeho redaktora o obraze Slovenska v Hollywoodskej kinematografii. No, hej. Mala, nikto sa neukázal, proste nič. Guidisti si aspoň obliekli krásne parconácke tričká a zvečnili(hm, to je diskutabilné) sa v nich.
Parcon sme teda v zdraví prežili, ak nerátam moje opätky (ku koncu zmizol aj ten druhý). Pocit z neho mám taký, že prednášky, či skôr oficiálny program tam bol na to, aby si noví fanúšikovia nemysleli, že celý con je v prevažnej miere o kecaní nad pivom, alebo čajíkom. V tomto vidím jedinečnosť tohto conu. Je zameraný predovšetkým na fandom. Veď tu medzi fanúšikmi, ľuďmi podobného zmýšlania bujnie tvorivá atmosféra nevyhnutná pre dobré SF a F.
Tak nezabudnite : Nabudúci Parcon sa koná v Plzni a bude koncom augusta 2008. Ešte bližšie je ale Festival Fantázie, tak dúfam, že už máte vymyslené ako spestríte našu triedu a určite sa už neviete dočkať rovnako ako ja:)))
pre SFG report by LiLa
