V našej malej SFG komunite majú GuideCony (známe aj ako SFG meetka) dlhoročnú tradíciu. Bol to veruže dlhý rok. Piešťany, Banská Bystrica, výprava na SlavCon(y), Liptovský Mikuláš, a to celé korunované púťou do Choteboře. Všade tam sme šli spolu. Všade tam nám bolo spolu dobre. A všade tam sme sa smiali Prešovčanom, ako zďaleka cestujú. Ale prišiel aj na dvoch najväčších spamerov, tj. mňa a marsela, mráz. Na FF sme si sľubovali vernosť, lásku a neviem, čo nás to popadlo, ale aj POCon.
A tak sa to začalo. V piatok 17. augusta sme sa preteleportovali do legendárneho Prešova. Na moju maličkosť, marsela a Nemaa čakali Prešovčania v plnej zostave – Ajka, Orion, Xartrix, Avenger, Neldoret a Nehur-ur – a aj s plnou nabangovanou poľnou, ktorou si krátili čas.
Nielen my sme meškali ako blbí. Po cca trištvrtehodinovej prechádzke mestom na ubytovňu (“Už len 5 minút.” “To ste vraveli už pred polhodinou!”) totiž marselovi zazvonili Spišania (je to vôbec gramaticky správne slovo?) s ohlásením o meškaní vlaku. Asi vás veľmi neprekvapí, keď poviem, že meškajúci spoj viezol aj Lilu, Elendilku, biela, fekyho a Tonyho. Ale ani šialené meškanie nám nebránilo v tom, aby sme blúdili po Prešove ešte o iečo dlhšie. Videli sme krčmu s kofolou za tri koruny, mini-park uprostred námestia a Torysu. Keď sme už vyšplhali na prvé poschodie intráku do našich milovaných izieb 101, 102 a 103 (Tu sme žili, tvorili a POConovali.), pomaly ale iste sa na nás lepilo šarišské nárečie a pivo a my sme vedeli, že sa nám tu bude páčiť.
“Gay TREK Wars?”
Irónia, Michal a BAčania na seba nakoniec nenechali dlho čakať. Zatiaľ nás Ajka postrieľala v BANGu a oboznámila nás s Orionovým plánom na natočenie fanfilmu s pracovným titulkom Gate Trek Wars. Prirodzene, nič mi nebránilo v tom, aby som usúdila, že fanfilm bude pro-LBGS názoru a že by v ňom mala hrať Tricia Helfer a ja.
Ale to už sa v prázdnom intráku rozlýhal hurhaj a radostný džavot. Po dojemnom zvítaní plnom hlbokých slov (“A ty si čí?”) sme šli otvoriť POCon do neďalekého baru, ktorý bol našťastie aj pizzériou. Žiaľ, Bratislavčania sa rozhodli separovať na terasu, a preto som na nich musela kričať marselov otvárací prejav z dverí. Nakoniec nám to ale nedalo a spojili sme sa ako dlho odlúčení súrodenci, ktorým ich bratia a sestry dlžia nejaké to pivko-dve. Okrem domorodého ramesseho sa k nám pripojil aj shakh, ktorý pritrielil až z Poľska.
Takto dobre naladení sme si vychutnali päťminútovú cestu z ubytka do TESCA (kto bol v LM, vie prečo nás dokázala blízkosť obchodného domu takto excitovať) a upozornila som Prešov na našu prítomnosť tým, že som druhýkrát otvorila POCon, užívajúc popolník pred hlavným vchodom ako konferenčnú tribúnu. Náš pokus o scifistický puč bol zadusený v zárodku tetou SBSkárkou.
“Ale mládež, choďte preč.”
“Ale my ideme nakúpiť.”
Na ubytku sme pokračovali v plnom pracovnom nasadení, keď naši mužní muži (tj. tí s notebookmi a premietačkou) aktivovali naše vizuálne interface. Prirodzene, podarilo sa to až s tretím noutbúkom. Aspoň sa naši informatici dobre pobavili. Akciou so 100% účasťou bolo jednoznačne premietanie B5: Lost Tales. Po polhodinovom presúvaní postelí a skríň sme dosiahli požadovaného efektu postele letisko a Sheridan mohol začať bárs aj spievať. So zatajeným dychom sme absolvovali a pokračovalo sa diskusiou, Simpsonovcami, zneužívaním spŕch a degustáciou Šarišu. A tuším, že prišiel aj Joseph.
SLEEPING IN THE LIGHT OF PREMIETAČKA
Kým skupinka pod vedením ramesseho spoznávala nočný Prešov, Lila, marsel, Avenger, Xartrix, Orion, feky a moja maličkosť sme zaľahli vo vyľudnenej Jednotke a pustili si poslednú epizódu Babylonu 5, ktorú Lila ešte nestihla. Prirodzene, doják ako šľak, i keď nám prišlo trochu podozrivé, že Sharidan necestoval kvantovým priestorom, keď ho v Lost Tales už mali. V stále ochabnutom počte sme sa odvážili zaBANGovať v Dvojke, ale asi po polovici prvého kola sme zistili, že bez Ajky aka spiritualistickej vodkyne pre naše vymleté scifi mozgy to proste nie je ono.
“Stavme sa, že až za hodinu dohráme, nabehne sem Elendilka a spol. a s takou zvláštnou iskrou v oku spustia ‘Bang! Poďme si zahrať’.”
Po agonizujúcich dvoch hodinách našej hrdinskej snahy dokončiť hru, počas ktorých som zjedla fekymu jeho raňajky, sa milí vymetači barov naozaj vrátilil. A hádajte, aká iskrička nadšenia im zaplanula v očiach, keď videli, ako všetci zaspávame nad BANGom.
Našťastie sme ich presvedčili, že UNO je tá pravá voľba a po presune do Jednotky sme si to na letisku začali rozdávať. Obzvlášť sa darilo marselovi. To by asi nebol Con, aby tento excentrický kus admina nebodoval. Po jeho “hrdinskej” vražde mole prišiel s teóriou, že pri istej kvantovej rýchlosti môže mať trojuholník dva pravé uhly, čo obhajoval s urputnosťou kolibríka tibetského. Zašiel až tak ďaleko, že sme si kvôli tomu o štvrtej nadránom pustili zombie-triler Sunshine. Joseph a Elendilka boli síce zjavne odhodlaní kaziť nám náš pokus o spánok nadmerným komentárom, ale ja a irónia sme mali “cunning plan”.
“Buchni ho.”
“Už som ho buchla dvakrát.”
[Joseph si odskočil na WC]
“Vymkneme ho?”
Narušiteľa spánku som napokon z Jednotky vymkla, zaľahla som, niekto povedal, že svitá, a potom som už zaspala ako správna kráčajúca namura-zombie.
DEŇ DRUHÝ: KALVÁRIA
Zobudila som sa za štebotu vtákov a na moje prekvapenie zakrytá až po bradu v perinke. Celý deň som sa vypytovala po záhadnom samaritánovi, ktorý ma zachránil ped istou rannou kosou. Nakoniec mi kolegyňa z K.I.D.u (Krásne, Inteligentné, Dokonalé) objasnila, že perinu som si ukradla sama. To síce podkopalo moje plané nádeje, ale na druhej strane, ak si viem v spánku ukradnúť perinu, hádam sa v svete nestratím. Toľko k môjmu príspevku k sobotňajšiemu dňu. Čo sa ale našej výpravy týka, podujali sme sa na niečo oveľa väčšie – ba dokonca, šli sme až na Kalváriu.
Po nespočetne dlhom jajkaní a bedákaní sme ale museli uznať, že sa naša buso/pešia túra oplatila. Z vrchu Kalvárie bol úžasný výhľad, pričom sme sa hneď chopili príležitosti a spravili sme asi päť miliárd promofotiek, aby sme mali čo dať do SFG kalendára (ktorý nám kayman sľubuje už minimálne rok!) a do našich spomienok.
Po Kalvárii sme vzali útokom historické centrum Prešova s jeho zmrzlinou, parkom a lavičkami. Prirodzene, úplne všade sme sa zaplietli do cesty fotografujúcim sa mladomanželom. Takže ak je na vašej fotke z najlepšieho dňa vášho života nejaká skupina podivínov, vedzte že nás to teší dvakrát. Ale nelepili sa na nás len mladomanželia. Joseph sa rozhodol porušiť pravidlo “Nekŕmte holubov a marsela” a čobydup za ním cupkal kŕďel vrabčiakov.
marsel: “Joseph, vychutnávaj si svoju chvíľku popularity.”
Jožko a jeho vrabce neboli jedinou vyhliadkou sobotnajšieho popoludnia. Kým Lila a pár odrodilcov chodili po kostoloch, Ajka nás zaviedla do Záhrady umenia, v ktorej sme hádzali umelecké pózy so surealistickými sochami a dohodli sa na KrCone, alias Cone v Krčme, ktorý by bol budúce leto pod bielovým patronátom v Lednici. KrCon je podľa mňa geniálny, pretože by som naň mohla prísť na bicykli a bývali by sme v pohostinstve a praktikovali by sme prudkú turistiku.
NÁVRAT IRÓNIE
So Spišanmi sme sa rozlúčili ešte pred Záhradou umenia, no o to viac sme sa smiali, keď sa potom vrátili, pretože im vlak ušiel o 6 minút. Ha-ha, akoby povedal Bart Simpson. Potom odbila 17. hodina a nastal ten správny čas na obed v mega-veľkej pizzérii, kde sme si pochutnali na všetkom možnom od výmyslu sveta. Pizza, plnené kuracie prsia, boršč… Prirodzene, nie na jednu osobu. Vtedy sa už vrátila aj Lila a Orion a dostala som slivku zo záhrady Orionovcov.
Za nebeského spevu DreamTeamu, ktorý hrdinsky prespieval soundtrackovú hitovku Spider-pig do SFG verzie, sme odprevadili Iróniu a Michala, ktorí museli odísť na stanicu (už zas) a keď nás takto zradne opustili, otočili sme to na ubytovňu. Rada by som podotkla, že to bola posledná v našej dlhej rade podpásoviek voči Orionovi, ktorý kvôli nám behal hore-dolu po Prešove, akoby mal na starosti detský tábor. Keď sme sa pred ním schovali pod posteľami v na ubytku, opäť sme aktívne BANGovali a UNOvali, kým to len šlo. Neskôr sme s shakhom a fekym navalcovali do TESCA, aby sme videli kapre, schmatli sme najbližšie šampanské – bohužiaľ, detské nemali – a šup ho asi pätnástykrát oficiálne otvoriť POCon 2007.
marsel: “Nech mi chutí.”
STAGE THREE: GUIDE-OPEKAČKA
V nedeľu nás čakala ťažká skúška našej odvahy, fyzickej zdatnosti a orientácie. Guidisti totiž šli opekať. Takto na papieri to možno nevyzerá tak vážne, ako to v skutočnosti bolo. Z opekačky sa totiž medzi Guidistami stalo niečo ako legenda, báj, príbeh, ktorým sa strašia malé deti. Ale Orion bol odhodlaný učiniť našej lenivosti koniec.
Po zábavnej ceste busom a dlhočiznej prechádzke lesom sme sa dostali do opekačkovej oblasti Prešova, kde postaršie dámy na prechádzke rozprávajú čistokrvnou prešovčinou, ktorej som nemala ani najmenšiu šanciu rozumieť. Nakoniec sa nám podarilo nájsť oheň, drevo a shakha, ktorý vedel zapáliť ohnisko a už nám ohníček veselo plápolal.Popri opekaní, BANGovaní, UNOvaní nás obveseľoval Neldoret, ktorý ovláda hru na saxofóne ako pravý Frank Sinatra. Dance grass bola čoskoro naša a ani sme sa nenazdali, Lila sa vrátila so šialenou hubou bedľou, ktorá ju očarila do konca večera.
Do Prešova sme sa vrátili cez krásny les plný stromov, mravcov a hliny, ale za to na konci cesty nás čakal pekný výhľad na vrchy obklopujúce tretie najväčšie mesto na Slovensku. Náš úspešný pochod sme zazmrzlinovali v echtovnej cukrárni a šup ho na ubytko pozerať Silver Surfera, TMNT a Doctora Who, na ktorý sme prekonvertovali Nemaa a Xartrixa, za čo som na seba obzvlášť hrdá, plus sme vyriešili záhadu toho, prečo Angličania blbnú a začínajú hovoriť miesto miliónov miliardy. Mám pocit, že diskusiu som ako prekladateľka otvorená novým nápadom uzavrela tresnutím dverami.
S redakčnou radou sme (skoro)definitívne časovo rozmiestnili náš program na bratislavskom IstroCone. To znamená, že feky a marsel sedeli a pozerali Dr. Who, zatiaľ čo ja som využila ich nepozornosti a písala som o 106. Rozpis na krabici od pizze má Joseph dodnes určite zarámovaný. Pri bangovom stole zase prepukla mánia žartov a polovica redakcie potom podľahla triku o otočení ruky bez dotyku a o tom, prečo krava pije biela.
Večer bolo dusno, pretože polovica obyvateľstva sa definitívne rozhodla protestovať proti nášmu nespavému režimu a zalomila to v Jednotke. To nám neprekážalo v tom, aby sme k nim zo smiechom nabehli a pozreli sa, ako to u nich vyzerá (a polovicu z nich pri tom zobudili). Moi, Elendilka, feky, bielo, marsel s ohnivou čašou a Orion sme preto provokatívne drtili UNO a žolíka až do tej najneskoršej možnej hodiny, pričom sme občasne dokázali zlanáriť jedného-dvoch Guidistov k čertovým obrázkom.
Nakoniec sme sa podvolili trendu aj my a marsel si musel ísť vydobyť svoj vankúš z Josephových mrštných mačacích rúk. Myslím, že veta “Gombíky lietali” už pre mňa nebude nikdy taká, ako predtým. Na dvojke sa potom náš sitting admin chvíľu kolísal a vymýšľal šialené slovné hry, ktoré nám šli perfektne, pretože sme boli tak ospalí, že sme si nepamätali, čo sme povedali pred dvomi minútami. Pamätám si hlavne mexickú vlnu priatich rúk, ktoré robili potlesk pre hluchonemých.
AKO ZASTAVÍTE KONČIACI POCon?
Ráno som sa výnimočne nezobudila na marselovo chrápanie, ako som očakávala, ale na mrazivý pocit v kostiach, ktorý navrával, že nám to už odsýpa. POCon sa totiž končil, a tak sme všetci (okrem shakha) vynechali rituál ranného lovenia polotovarov v TESCu a rovno sa vrhli do Údenia (copyright marsel), BADGu, kopírovania fotiek a balenia. Prirodzene, nebol by to POCon, aby sme aj v tento deň nespravili niečo prelomové. Tak som sa na to – s nemenovaným nápojom v ruke – vrhla všetkými desiatimi, prvýkrát som vošla do “Administrácie fóra” a pokrstila som nové svoje členstvo v skupine “Administrátori” tým, že som zmazala dva náhodné topicy a jeden príspevok, aby sme mali rovné číslo 40 000 príspevkov. Ako by s hrdosťou a nadšením povedal pán Muggles, baf, musím to robiť častejšie!
Nejdem písať o balení a odchode a lúčení – naozaj na to nemám srdce. Radšej napíšem niečo pekného, niečo, čo som od každého z Guidistov na POCone dostala (okrem GuideHorúčky):
Orion nám dal pekný Con.
Ajka nám dala BANG a dobrú náladu.
Avenger nám dal tašku plnú ovčích/osích hniezd.
Xartrix nám dal IT Crowd v čase najväčšej núdze a žiarivý úsmev pri každej ťažkej hre BANGu či UNA.
Neldoret nám dal jazzovú hudbu uprostred lesa.
Nehru-ur nám dal sarkastické poznámky v každej neveselej situácii.
Ramesse nám dal rýchlu cestu k najbližšiemu baru.
Irónia nám dala iróniu a trochu K.I.D.u.
Michal nám dal KinemaView.
Shakh nám zapálil oheň a náruživo drtil BANG, aj keď už nikto iný nemohol.
Nemoo nám dal koláče (v autobuse) a pocit, že sa nič nemôže pokaziť.
Bielo nám dal notebook kompatibilný s premietačkou.
Joseph nám dal príležitosť ukradnúť niekomu vankúš.
Tony nám dal pocit, že Stargate není mrkev.
Feky nám dal pekné titulky k Lost Tales.
Elendilka nám dala hlasný smiech.
Lila nám dala LilCon a ak nevyjde, tak aspoň fajn prísľub, že aj Guidisti budú mať svoj Silvester.
Marsel mi dal DVDkolekciu “Carter Rulez!” a každému s jeho fotkou v avatare ban.
Vecné zhrnutie POConu by asi bolo nasledovné: najdlhšie trvajúci, s najväčšou návštevnosťou, najechtovnejšou organizáciou a najneskoršou dobou zaspávania. Videli sme úsvit, videli sme Lost Tales, videli sme guide-oheň v ohnisku. Nezostáva mi, než sa vrátiť do Prešova a priviazať sa tam k zábradliu.
A na záver ešte niekoľko hlášiek…
Najčastejšia veta: “A do kúta!”
Druhá najčastejšia veta: “Priviažeme sa k zábradlu a neodídeme.”
Tretia najčastejšia veta: “Som šerifov pomocník!”
feky: “Kto tu žral Bon Pari?”
namuras: “Všetci.”
Avenger: “Namuras.”
“Skončíš ako shakh na skle.”
Obľúbená off-topic veta: “Joseph a jeho vtáky.”
Orion šiel zistiť, kedy je zadarmo otvrená veža kostola, v ktorom práve bola svadba:
namuras: “Príde tam, povie, že sme scifisti…”
Avenger: “A že máme radi koláče.”
Taxonómia pokémonov a la marsel: “Pikaču, pi*a, pu*a, puč.”
Elendilka, keď jej padľa fľaša Ice Tea: “Ježiš, padla mi pizza!”
Marsel dohral UNO, zatlieskal a povedal svojej ruke: “Tlieskam ti.”
O piatej nadránom:
Orion: “Skočím k babče, dám si gulášik.”
Elendilka: “Veď máš dnes ešte celý deň.”
Elendilka na margo svojho prvého kliku na našom fóre:
“Ja som sa len šla pozrieť, čo je to za psycho!”
Elen strikes again: “Viac ako 10. Určite 16. Skoro 20.”
namuras: “Kto uloví paplón, dostane mamuta.”
marsel: “Definuj mamuta.”
Orion: “Vačica.”
Feky zmizol z miestnosti, zdanlivo, aby ulovil Elendilke paplón.
namuras: “Feky je proste gentleman.”
Vrátil sa s toaletným papierom a tvrdením, že o žiadnom paplóne nič nepočul.
marsel: “Ale na obranu feky vraví, že si ten toaleťák vzal sám.”
