30.12.2008. Ráno sa pre mňa začalo obvyklou rutinou vo vesmíre guideconov. Vstala som som ešte pred šiestou, aby som si umyla hlavu, spáchala so sestrou nejaký prudký nákup a išli sme aj s tatkom po LiLu. Na ceste do bájnych Košarísk sme však museli zastaviť po Vianočný stromček v Bučanoch pri Trnave (moje srdiečko zaplesalo) a potom sme sa konečne dostali do nášho nového vesmíru.
Rok 2008 v sebe niesol mnoho zmien a jednou z nich bolo, že si pre nás nepripravil ten krásny biely sniežik, ktorý sme tak obdivovali minulý rok. Po vyložení objemnej batožiny sme sa dali do kúrenia (ktoré bolo tento rok o to náročnejšie, že sme kúrili v oboch chatkách, lebo nás počet sa tesne dotkol dvadsiatky) a čakali sme na ďalších komplicov.
Najprv sa zjavili Jakub s Martinom, ktorí sa podujali na zametanie v druhej chatke. Ani sa nestihli v našej TARDIS obrátiť a na päty im šliapala výprava z Prešova, Trenčína a Bolešova. Namuras sa so zvyčajným entuziazmom pustila do aktivít (vynašla chladničku, oduševnene kutáčovala a bola úžasná), Prešovčania nás zlákali na pár Bangov a iných spoločenských hier (mali by sme si nájsť nejakého sponzora na tieto hry). Postupne sa každý kút chaty menil na atmosférické miestočko a perlu tomu nasadili Blaváci, keď dorazili v zložení Vikina, Teivos, Skalar a Rico.
Batohy sa hromadili a vytvorili sme si strategické cestičky medzi miestnosťami. Ani neviem, ako ten čas unikal, zrazu Skalar zapojil projektor a nastala mela plná oviec, testu, IT Crowdu a vianočného špeciálu Doctora Who. Tony sa posnažil a k dokonalému pocitu teambuildingu spravil úžasné video zachytávajúce minulosťscifistickej sekty SFG. V tom sa zjavili Janka s Hiapaheralkusom a zostava bola pre dnešný deň kompletná.
Nastal čas na spánok a rozdelili sme sa na dva tábory. Jeden sa pobral do druhej chaty a na Skalarovom laptope pozerali nejaký film. Druhá skupinka, ktorej som bola aktívnym účastníkom sa venovala socializácii a komunikovali sme naskladaní na zemi. Napokon všetci zaspali a ja som zostala ako dobrovoľník strážiť ohne za pomoci Daniela Brühla v úžasnom filme Die fetten Jahre sind vorbei. Ani neviem ako a zrazu sa na mňa pozeral Skalar pýtal sa ma, že čo robím. Došlo mi, že som zaspala na stoličke a meškala som s pravidelnou obchádzkou ohňov. Napokon som sa veľmi potešila, lebo ma poslal si ľahnúť.
31.12.2008. Dlho mi to nevydržalo, lebo mi bola akási zima na nohy. Posadila som sa k stolu, kde panovala ospanlivá nálada a raňajky z čerstvého nákupu v miestnych potravinách. Celý stôl, ktorý som noc pred tým dala do ako-tak znesiteľného stavu opäť nebolo vidno. Viem len, že na mojom laptope sa oduševnene drtili Simíkovia.
Neskôr sa poprebúdzalo celé osadenstvo (niektorí po dupľovanom spánku) a začalo sa s krutým plánom obeda. Túto časť si absolútne nepamätám, lebo som sa odpratala do vedľajšej chatky na menší spánok. Bola mi tam podozrivá zima a okrem toho som tam aj tak len telefonovala a tak som sa pobrala do epicentra atmosféry a zhodila som sa pod stromček. Spalo sa mi neuveriteľne dobre, lebo ako uspávanku pustili How I Met Your Mother, čo jeden z mojich najobľúbenejších sitcomov. Síce sa všetci smiali a prekrikovali sa, no mne sa aj tak takto spí najlepšie.
Nasledujúce hodiny mi pomerne splývajú, pretože som sa ocitla v nejakom čudnom polospánku, do ktorého prenikali namurasine výkriky rozkoše (rozumej usmerňovanie mládeže pri opracovávaní dreva). Takto nejako som spala pomerne dlho a zdalo sa mi, že keď sa zobudím, tak tu už bude Rasťo. Mala som pravdu, desať minút po tom, ako som sa prebrala sa zjavil v našej TARDIS. Ukázal svoje medovníkové diela, zahral si s nami tímové Ubongo a potom sa podujal na sociálnu aktivitu číslo dva: repríza fanúšikovského testu zo včera (vy si ho budete môcť vychutnať na nejakom Offtopicu). Nasledovala diskusia o scifi (rozumej malý rozhovor o tom, čo čaká našu komunitu budúci rok). Zhodli sme sa na tom, že sa posnažíme a urobíme zo SlavConu veľkolepú show, namuras a ja sa plánujeme v blízkej budúcnosti rozísť a rozlúčkový ceremoniál s BSG bude zrejme veľmi dojemný.
Neskôr sme prepadli panike a začali chystať veci na polnočné rošambo, chalani sa pokúšali piecť v/na kachliach pizzu a vo vedľajšej miestnosti sa opäť niečo pozeralo.
Odpočítavať sme zabudli, ani som si neuvedomila, kedy nastal nový rok. Zrazu všetci pootvárali šampanské, obyvatelia Košarísk sa predviedli s veľkolepými ohňostrojmi a Teivos prispel svojou troškou tiež. Všetci vieme, čo nasledovalo po tomto- uhádli ste, promofotky. Robili sa v rôznych polohách, skupinkách a umiestneniach. Samozrejme nechýbala aj jedna znázorňujúca nás ako zmutované ovce, na ktorých asi budeme fičať celý rok (veď ako na Nový rok, tak po celý rok, no nie?). Beee-eee-ee-eee-e.
A potom to prišlo. Karaoke. Opäť vztiahlo svoje paprče na guidistov, ktorí nedokázali vzdorovať. Samozrejme, že tí, ktorí dokázali vzdorovať skončili pri iných veciach (napríklad umývaní riadu v keramickej mise alebo plánovaní zajtrajšieho mini larpu). Napokon sa okolo štvrej ráno takmer všetci pobrali spať, s Vikinou sme sa vonku desili nad čudným šuchotom, upratali sme na stole a ja som zostala ako čestná stráž bdieť nad osudmi guidistov. Čo mi pripomína, že sa chcem pokúsiť o ten mini larpík a ja musím ešte doladiť pár detailov. A ako sa tak dívam von z okna, svitá do krásneho dňa.
1.1.2009. Mala som pravdu. Fičala som síce na budíkovom hospodárstve (rozumej, že som si nastavila budík pred každým prikladaním do ohňov, keby som náhodou v mojom obľúbenom kresle zaspala). Pár minút pred deviatou sa zobudili Vikina s Rasťom a viac si nepamätám, lebo ma vystriedali a ja som to zaparkovala do lôžka utrpenia. Zobudila som sa niekedy okolo jednej a našla som takmer všetkých oxidovať v kuchyni. Chystali sa na prechádzku a ja som ešte nemala ani poriadne rozlepené očká. Zostala som teda s Vikinou v chatke a márne sme sa pokúšali skultúrniť prostredie, v ktorom sme sa nachádzali.
Nastal čas na náš larp. Aby som Vás uviedla do chabého deja, ktorý obsahoval, tak si predstavte, že z nášho dvora sa zrazu stala dedinka. V nej pôsobili dva kulty- temný a svetlý. Tieto dva kulty proti sebe viedli tajnú vojnu, ktorá mala byť práve rozhodnutá. V pôvodnej verzii mala výprava nami vybratých bojovníkov nájsť artefakt a podľa iniciatívy tej, ktorej strany, mal byť buď zničený, alebo vykonaná rituálna obeta. Neviem, kde nastal zádrhel, no správy z vonku naznačovali, že sa odohrala nejaká pela-mela v lese, Avenger vzal magickú skrinku a naháňaný húfom dedinčanov pristál uprostred poľa a skrinku rozbil. Artefakt sa stratil a musela začať improvizácia. Ani neviem, ako napokon larp dopadol, lebo som zaspala pod Vianočným stromčekom, no začula som nejaké zmätenosti o závere v chráme.
V mojom spánku som pokračovala s minimálnymi prestávkami až do jedenástej hodiny večer, samozrejme, podfarbenie môjho spánku bolo veľmi pestré. Premietala sa Galaxy Quest, Big Bang Theory, How I Met Your Mother a Clone Wars. Keď som sa konečne prebrala, vospolok sa po menšej drevoidnej prestávke chystal na reprízu minuloročného hitu – Hviezdneho prachu.
Nastal opäť socializačný moment, ktorý sa vyznačoval sviečkou, gratuláciám k narodeninám a skvelou tortou od Soničky. Kým sa ďalej diskutovalo vo vedľajšej miestnosti, kuchynku ovládlo hrové šialenstvo a všade sa trúsili enormné množstvá ľudí. Keď už začali baby zaspávať v kreslách, musela som zakročiť a diskusný krúžok rozpustiť. Takže momentálne si opäť užívam samoty u lesa.
2.1.2009. Ráno som sa pre zmenu ani neprebrala, keď mi pár minút pred budíkom vliezli do pitvora (ako by mal znieť pravý názov našej kuchyne) Hipo s Jankou, ale prebrala ma Vikina, ktorá ma poslala spať v horizontálnej polohe. O dve hodiny neskôr som sa prebrala a zistila som, že čím ďalej, tým mám väčšie problémy sa po spánku adaptovať do reality.
Moji kolegovia už stihli absolvovať výlet na Bradlo, Janko sa pustil do hromadnej výroby hrianok a namuras hodila do pléna otázku, či má niekto v pláne naozaj zostať o deň dlhšie. Napokon vyhrala túžba po sprche a kanalizácii a tak namuras opustila naše rady ako druhá. Jakub s Martinom totiž zdvihli plachty ešte pred tým, než som vstala.
Keď mi sestra asi x-tý raz povedala, že tatko je už na ceste, aby naložil našu nadrozmernú batožinu a mala by som sa konečne zbaliť, tak som pozbierala tú trochu duchaprítomnosť, ktorú som mala a v priebehu 15tich minút som mala všetky veci zhromaždené na menšej kôpke v obývačke. Vymenili sme LiLu za Vikinu a z conu sme odchádzali ako tretie. Nadišlo tradičné lúčenie a ja som mala opäť slzy na krajíčku, ako keď som niekde dlhšiu dobu s tak úžasnou partiou a viem, že ich dlho neuvidím. Takmer som si zabudla svoju arafatku a keď som konečne sadla do auta, vedela som, že tento rok bude ešte viac scifistickejší, než ten predošlý.
Zistenia z LiLconu vol.2:
- nikdy nepúšťajte scifistov do blízkosti karaoke
- LiLa je kráľovná Simíkov
- drevo sa nenarúbe samo
- zmutované ovce žijú len v blízkosti Košarísk a u scifistov doma
- teambuilding je prudko úžasný
- najlepšie sa spí, keď je scifi pustené tak nahlas, až rezonujú sklá
- kauza „párka“ sa nevyrieši tak skoro
- namuras je úžasná (a hovoríme jej to veľmi málo)
- Ricova parochňa je závislosť
- scifisti dokážu žiť na pokraji hygienických návykov
Marsel sa môže ísť hanbiť do kúta, šťastný rok 2009 a vidíme sa na SlavCone, vaša E-kurička-lentilka….Beeee-eee-eee-eeeee-ee.
